michael

Rusko vedie vojnu proti Ukrajine nielen na bojisku, ale aj na informačnom fronte, na čo vyčleňuje obrovské finančné prostriedky. Konkrétne v návrhu rozpočtu na rok 2025 sa na štátnu propagandu vyčleňuje 137,2 miliardy rubľov (1,42 miliardy USD). V porovnaní s rokom 2024 sa výdavky na médiá zvýšia o 15,9 mld. rubľov, teda o 13 %, a ich celková suma presiahne ročné rozpočty priemerných ruských regiónov (napríklad 135 mld. rubľov v Kaliningradskej oblasti, 110 mld. rubľov v Permskom kraji).
Už dnes niektoré médiá uverejňujú články, ktoré hrajú do karát ruskej propagande, čo naznačuje, že Rusko začína merať reakciu cieľovej skupiny na konkrétny naratív s cieľom identifikovať najreakčnejšie témy, najmä šírením manipulatívnych správ a priamych lží o údajnej „nelegitímnosti ukrajinského vedenia“, jeho „neschopnosti rokovať a túžbe bojovať do posledného Ukrajinca“, „tolerovaní nacizmu“ a „podpore medzinárodného terorizmu“, „totálnej korupcii vo vláde“, „neefektívnom využívaní západnej pomoci“ atď.
Predpokladá sa, že kampaň vyvrcholí v predvečer inaugurácie Donalda Trumpa a v prvých mesiacoch po jeho oficiálnom nástupe do funkcie. Zintenzívnenie propagandistického úsilia je spojené so snahou zabrániť nadviazaniu konštruktívneho dialógu medzi Ukrajinou a novou prezidentskou administratívou USA s cieľom zabrániť ukončeniu vojny za podmienok nevýhodných pre Rusko.
Najvyššie úrovne ruskej vlády, ktoré sa podieľajú na riadení dezinformačných aktivít Kremľa v zahraničnom informačnom priestore, podrobne skúmal denník The Wasington Post ešte vo februári 2024.
Podľa The Washington Post je hlavným kurátorom takýchto kampaní prvý zástupca náčelníka štábu ruskej prezidentskej administratívy Sergej Kirijenko, ktorý má blízko k Vladimirovi Putinovi. Pod jeho vedením boli skutočne vytvorené dve dezinformačné skupiny.
Kampaň zameranú na destabilizáciu situácie vo vnútri Ukrajiny viedol jeden z Kirijenkových najbližších spolupracovníkov, šéf ruského prezidentského oddelenia pre monitorovanie a analýzu spoločenských procesov Alexander Charičev. A skupinu zameranú na podkopávanie podpory Ukrajiny v západných krajinách viedla Taťjana Matvejevová, šéfka ruského prezidentského odboru pre rozvoj informačných a komunikačných technológií a komunikačnej infraštruktúry.
Na dosiahnutie svojho cieľa Kremeľ a ruskí propagandisti používajú niekoľko metód práce s článkami v medzinárodných médiách. Po prvé, vytrhávajú frázy z kontextu. Po druhé, robia manipulatívne interpretácie, čím skresľujú význam publikácií. Po tretie, menia dôraz, keď sa kritická analýza alebo komentár zmení na otvorené obvinenia. Po štvrté, vyrábajú falzifikáty na základe skutočných západných publikácií.
Vo svete vytvorenom ruskými propagandistami sa článok Foreign Policy o vyčerpanosti Ukrajiny v dôsledku vojny prezentuje ako výzva Západu ukrajinskému vedeniu, aby ukončilo „nezmyselnú vojnu“. Články Newsweeku o nedostatku personálu sú prezentované ako „ochota bojovať do posledného Ukrajinca“. Analýza časopisu The Spectator o problémoch korupcie na Ukrajine sa mení na „dôkaz“ potreby prestať podporovať Ukrajinu.
V decembri 2022 uverejnil denník The Washington Post analytický článok o výzvach, ktorým čelí Zelenskyj, vrátane interných diskusií o trvaní vojny. Článok sa zameriaval na zložitosť rozhodnutí, ktorým prezident čelí tvárou v tvár vonkajšiemu tlaku. Ruská propaganda však tento materiál využila na vykreslenie Zelenského ako „bábky Západu“, ktorá údajne koná na úkor záujmov Ukrajiny. Titulky na ruských webových stránkach, ako sú RT a Vzgljad, tvrdili, že „Západ je zo Zelenského sklamaný“ a „Zelenskyj nezvláda riadenie krajiny“. Zároveň sa úplne ignoroval kontext poukazujúci na podporu medzinárodného spoločenstva.
Ruské médiá často prekrúcajú skutočné vyjadrenia západných lídrov, aby podporili svoju tézu o „platobnej neschopnosti Ukrajiny“ alebo „vyčerpaní podpory Západu“. Napríklad v januári 2023 ruské médiá aktívne citovali denník Die Welt, ktorý hovoril o meškaní dodávok zbraní. Tieto materiály sprevádzali manipulatívne závery, že „Západ je unavený zo Zelenského“.
S cieľom propagovať propagandistické naratívy, ktoré diskreditujú ukrajinské vedenie, je Kremeľ ochotný platiť veľké sumy peňazí za umiestnenie proruských komentárov v prominentných západných médiách. Napríklad denník The Wasington Post uvádza, že Rusi boli ochotní zaplatiť až 39 000 USD za umiestnenie proruských komentárov v popredných západných médiách.
Pomocou skreslených citátov, falošných príbehov a pseudoanalýz ruská propaganda šikovne vytvára ilúziu medzinárodnej legitimity pre svoje naratívy. Tento prístup však odhaľuje aj jej slabiny – spoliehanie sa na manipuláciu a falšovanie namiesto skutočnej podpory alebo argumentov.
Odhaľovanie takýchto kampaní a upevňovanie úsilia slobodných médií zostávajú hlavnými nástrojmi na boj proti tomuto toku dezinformácií. Nejde len o ochranu Ukrajiny, ale aj o zachovanie globálnych demokratických hodnôt, ktoré sa tiež stávajú terčom ruských informačných operácií. Zatiaľ čo v súčasnosti prebieha ozbrojená agresia Ruska proti Ukrajine, hybridná vojna Ruska s využitím informačných a psychologických operácií, zahraničného zasahovania a informačnej manipulácie je vedená proti celému civilizovanému svetu, vyvoláva politické a sociálne napätie a ohrozuje existenciu západných demokracií.