michael

Samit NATO vo Washingtone, ktorý stále prebieha, už teraz prináša významné rozhodnutia a jasný pohľad na jeho dôležitosť. Účastníkmi samitu sú hlavy štátov a vlád členských krajín NATO spolu s kľúčovými partnermi. Hlavnými témami samitu sú riešenie aktuálnych bezpečnostných výziev, posilnenie obranných schopností aliancie, podpora Ukrajiny, kolektívna obrana a prehlbovanie globálnych partnerstiev.

Jednou z hlavných priorít je jednoznačná podpora Ukrajiny v jej boji proti ruskej agresii. NATO sa zaviazalo pokračovať v poskytovaní rozsiahlej pomoci Ukrajine na posilnenie jej obranných kapacít. Členské štáty opätovne potvrdili, že Ukrajina sa stane členom NATO, pričom o jej členstve rozhodnú spoločne členské štáty NATO a Ukrajina. Generálny tajomník NATO, Jens Stoltenberg, zdôraznil, že otázka nie je, či Ukrajina vstúpi do NATO, ale kedy sa tak stane, pričom vstup Ukrajiny do Aliancie označil za neodvratný.

Na samite sa tiež intenzívne diskutovalo o posilňovaní kolektívnej obrany. Od roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym, NATO výrazne posilnilo svoje obranné kapacity, aby bolo schopné brániť všetkých členov aliancie na zemi, vo vzduchu, na mori, v kyberpriestore a vo vesmíre. Tieto opatrenia zahŕňajú modernizáciu vojenských schopností a zvýšenie pripravenosti na potenciálne hrozby.

Ďalším dôležitým bodom programu je prehlbovanie globálnych partnerstiev. Na samite sú prítomní lídri z Austrálie, Japonska, Nového Zélandu a Južnej Kórey, aby diskutovali o prehlbovaní spolupráce, najmä v oblasti podpory Ukrajiny, kybernetickej bezpečnosti a nových technológií.

Vyhlásenie zo samitu vo Washingtone, vydané hlavami štátov a predsedami vlád, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí Severoatlantickej rady vo Washingtone, D.C. 10. júla 2024, obsahuje nasledujúce body:

• Invázia Ruska na Ukrajinu „rozbila mier a stabilitu v euroatlantickom priestore“, pričom Moskva predstavuje najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť členov NATO.
• Ukrajina má „budúcnosť v NATO“ a krajina je na „nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii, vrátane členstva v NATO“.
• Čína sa stala „rozhodujúcim podporovateľom ruskej vojny proti Ukrajine“ prostredníctvom svojej „rozsiahlej podpory ruskej obranno-priemyselnej základne“.
• Lídri krajín NATO tiež obviňujú Irán a Severnú Kóreu z „podnecovania ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine poskytovaním priamej vojenskej podpory Rusku“.
• Viac ako dve tretiny členov splnili svoj záväzok poskytovať na ročné obranné výdavky najmenej 2 percentá svojho HDP.
• Aliancia „podnikla najväčšie posilnenie našej kolektívnej obrany za jednu generáciu“, uvádzajú lídri.

Slovenský prezident Peter Pellegrini sa na samite stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ich rozhovor bol otvorený a priamy. Pellegrini uviedol, že Slovensko, podobne ako ostatné členské krajiny, podporilo záverečný dokument samitu. Diskusia sa sústredila na potvrdenie pozícií a prezentáciu priorít jednotlivých krajín. Slovensko súhlasilo s časťou vyhlásenia, ktorá hovorí, že Ukrajina sa stane členom NATO, ak to budú všetci spojenci podporovať.

Minister obrany Robert Kaliňák rokoval s ukrajinskou vládou o ďalších kontraktoch pre slovenský vojenský priemysel. Rozšírenie výrobných kapacít pre muníciu a zbraňové systémy, ako je Zuzana, sa ukazuje ako efektívne, keďže viaceré členské krajiny majú o tieto produkty záujem.

Zelenskyj sa zaujímal aj o zdravotný stav slovenského premiéra Roberta Fica a ocenil plánované stretnutie vlád na jeseň na Ukrajine, kam by mal vycestovať aj prezident Pellegrini.

Samit vo Washingtone, ktorý sa koná pri príležitosti 75. výročia založenia NATO, je symbolom jednoty a sily aliancie. Toto stretnutie poskytuje platformu na demonštráciu odhodlania NATO chrániť bezpečnosť a hodnoty všetkých svojich členov. Diskusie a rozhodnutia prijaté na tomto samite majú dlhodobý vplyv na budúcnosť NATO a jeho schopnosť čeliť globálnym výzvam.